Zmena životného štýlu - Freerunning ako životný štýl

Zmena životného štýlu – Freerunning ako životný štýl

Freerunning ako životný štýl | Telo, sloboda pohybu

 

Životný štýl sa dá definovať ako súhrn životných foriem, ktoré jedinec aktívne presadzuje. Životný štýl zahrňuje hodnotovú orientáciu človeka, prejavuje sa v jeho správaní aj v spôsobe využívania a ovplyvňovania materiálnych a sociálnych životných podmienok. Šport úzko súvisí so životným štýlom, ak sa človek aktívne venuje určitej športovej disciplíne, postupom času sa to začne prejavovať i v jeho osobnom živote. Stáva sa pre neho viac ako šport a teda životným štýlom.

Dnes existuje mnoho zaujímavých športových disciplín, ktoré oslovujú veľké množstvo mladých ľudí. Patria sem hlavne extrémne a moderné športy ako napríklad: skejtbording, snowboarding, base jump, horolezectvo, ale tiež nové disciplíny ako freerunning a parkour.

Pre porovnanie môžeme freerunning porovnať so skejtbordingom (angl. skateboarding). Kľúčovým momentom pre vznik skejtbordningu bol skejtbord, ktorý nadšenci tohto športu používali na začiatku na obyčajné jazdenie a neskôr sa začali praktikovať rôzne akrobatické triky. Taktiež sú vo väčšine prípadov vybavení ochrannými pomôckami, ako sú chrániče kolien a rúk. Vo freerunningu je na rozdiel od toho ústredným prvkom samotné telo, ktoré atlét používa na prekonávanie rôznych mestských prekážok v urbanistickom prostredí. Freerunneri nepoužívajú žiadne ochranné pomôcky, ako tomu je v skejtbordnigu. Viac času venujú do samotnej príprave v telocvični, aby daný prvok mohli následne bezpečne vykonávať vonku. Podobne ako v skejtboardingu, aj tu prebieha interakcia s mestským prostredím a využívania jeho architektúry.

V dokumente Jump London , freerunner Jerome Ben Aoues hovorí o freerunningu ako o “harmónii medzi tebou a prekážkou”. To naznačuje iný spôsob, ako spoznať mesto, znalosť sprostredkovaná skúsenosťou, na rozdiel od abstraktného poznania: freerunning je o zvedavosti a fantázii. Sébastien Foucan na tom trvá “, budete jednoducho musieť myslieť ako malé deti …” freerunning účinne mapuje mestský priestor, vytvára paralelu medzi mestom a našou vôľou proti nespočetnému množstvu prekážok a zábran.

Freerunning je úzko prepojený so zdravým životným štýlom a to predovšetkým zdravím stravovaním. Ľudia, ktorí sa mu dlhodobo venujú, si často vymieňajú informácie o tom, čo je vhodné na dosiahnutie čo najlepších výkonov. Len zriedka tu narazíte na človeka, ktorý má negatívne návyky ako cigarety, alkohol a podobne. Freerunning sa aj vďaka tomu pomaly transformuje zo športovej aktivity na subkultúru, ktorá si postupne vytvára vlastnú životnú filozofiu. Keďže je seba vyjadrovacím prostriedkom samotné telo atléta, tak k nemu pristupuje čo najzodpovednejšie. Dominuje zdravé stravovanie, dôraz na bezpečnosť a kondičnú prípravu pred samotným tréningom.

Samotné telo freerunnera je médiom, vyjadrovacím prostriedkom a nástrojom komunikácie. Podobne ako v Body-performingu sa telo – osobný priestor každého z nás, stáva verejným. Pre freerunning sú dôležité dve zložky: freerunner (performer), prostredie v ktorom realizuje svoj pohyb. Na rozdiel v body-performingu sú to až štyri zložky a to: perfomer, prostredie, divák a dokumentácia, ktorá zaznamenáva, že sa akcia odohrala. Performer svoje telo používa ako prostriedok k vyjadreniu nejakej výpovede. Môžeme sem zaradiť napríklad niektoré formy tetovania, piercingu a podobne. Freerunner vlastne plní úlohu performera, kde sa stáva prostredie, v ktorom sa realizuje jeho veľké pódium. K tomu, aby sa mohol realizovať nepotrebuje žiadne obecenstvo ani hudbu. To ale neznamená, že situácia, kedy sa pri freerunnerovi zastavia ľudia ho neteší. Rád predvedie svojmu okoliu čo dokáže. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že pozornosť ľudí ma vie pri freerunningu vyburcovať k väčším výkonom.

Samotný pohyb vo freerunningu umožňuje freerunnerovi spoznávať svoju osobnosť. Tým mám na mysli, že každý nový pohyb, ktorý sa naučí, ho posúva vpred. Pri učení sa nových pohybov musí vynaložiť obrovské množstvo energie, pričom môže naraziť na prekážky. Dôležité je, že i napriek týmto prekážkam sa stále zlepšuje a stereotypné pohyby, ktoré ho doposiaľ obmedzovali, rozvíja a vytvára si možnosť sebavyjadrenia. Vyjadrovať naše emócie nás v živote nikto nenaučí, je to celoživotný proces sebapoznávania. Jediný dobrý spôsob, ako sa naučiť vyjadrovať naše emócie, je šport a umenie. Pri športe sa dokážeme odpútať od neustálych myšlienok a problémov a dokážeme viac cítiť seba samých, čo prospieva aj k našej duševnej harmónii. Športom telo nielen rozhýbeme, ale dokážeme uvoľniť i neželané nahromadené emočné bloky, ktoré sa navonok môžu prejavovať ako bolesť hlavy a podobne.

Freerunner je schopný v priestore vytvoriť vlastnú variáciu pohybov, ktoré doň aplikuje. Tu rozvíja svoj tvorivý prístup k pohybu. Rozhoduje sa väčšinou pri behu, čo sú niekedy sekundy. Tu sa atlét naučí reagovať okamžite, čo mu pomáha aj v bežnom osobnom živote, keď sa musí rýchlo rozhodovať. Snaží sa prekonávať prekážky podobne ako vo freerunningu.

Rád spomeniem môjho dlhoročného priateľa PaedDr. Vlada Zlatoša, PhD. Tento človek je jeden zo zakladateľov freerunningu na Slovensku. Momentálne pôsobí ako špecialista na optimálnu výživu, životosprávu a extrémnu kondíciu a taktiež ako tréner freerunningu v Bratislave, kde vedie akadémiu parkour a freerun. Freerunning jeho život neuveriteľne ovplyvnil, dal mu odpovede na otázky, ktoré hľadal.

“V deň, kedy som navštívil starkú, Viktor ešte doma nebol. Viktora som veľmi nepoznal, pretože s Petrou žili niekoľko rokov v Austrálii a predtým sme sa videli len jedenkrát v živote. Chvíľu som so starkou debatil a po nejakej chvíle prišiel domov aj Viktor. Ozrejmil mi starkynu nejasnú definíciu záhadného športu, ukázal zopár videí a fotiek na internete a moje nadšenie stúplo na maximum. Hneď sme si dohodli prvý tréning pri divadle Andreja Bagara v Nitre a tento deň zmenil celý môj život.

Parkour (vtedy sa ešte pojem Freerun nepoužíval) mi zaplnil chýbajúce miesto v mojom živote. Našiel som šport, ktorý bol zmysluplný, rozvíjal môj fyzický potenciál ďaleko za moje vtedajšie hranice a posúval ma ďalej aj duševne (odvaha, zdravé riskovanie, húževnatosť, bojovnosť…). Dá sa povedať, že prišiel ako na zavolanie, pretože mi pomohol rozvíjať také povahové vlastnosti, ktoré som neskôr zužitkoval v podnikaní a nemusel sa trápiť tým, kde sa zamestnám ako “ovca”.“

Tu môžete vidieť, že freerunning ľudí nepripravuje len na zdolávanie prekážok vonku v mestskom prostredí pomocou pohybu, ale i v bežnom živote. Freerunning u človeka rozvíja sebadisciplínu, zdravý pohľad na veci a motivuje ho prekonávať všetky výzvy, ktoré ho v živote stretnú.

Freerunning plní úlohu individuálneho sebavýrazu, ktorý je originálny, individuálny a osobitný pre každého freerunnera zvlášť. Neexistujú tu dvaja rovnakí atléti, ktorí by sa podobali svojim pohybom. Každý má rozdielny štýl, ktorý pramení z jeho prežívania daného pohybu. Ide mu o sebadefinovanie a snahu vyjadriť svoj stav pomocou pohybu. Tým komunikuje s okolím v rámci komunity, ale aj mimo nej. Tieto znaky v rámci komunity vieme odčítať napríklad vtedy, ak je atlét unavený. Nepodáva výkony, ktoré sme u neho mohli pozorovať v predchádzajúcom období a to je znakom, že sa niečo deje. Príčin môže byť mnoho ako napríklad zranenie, nedostatok spánku, osobné problémy, nesústredenosť, stres.

Zmena životného štýlu – Freerunning ako životný štýl
5 (100%) 7 votes

Komentáre